Pôvodne trojizbový starý rodičovský dom na predmestí Popradu prešiel kompletnou rekonštrukciou. Nová nočná zóna s tromi spálňami sa dobudovala v podkroví. Denná časť – prízemie – prešlo zmenami dispozície, premiestnil sa vstup do domu, na mieste malej izby sme spravili kúpeľňu so sprchou. Oproti predsieni pri schodisku vstupujeme do pracovne. V interiéri čisté biele plochy dopĺňajú zemité tóny a drevené povrchy.

Vybúraním priečky starej kuchyne sme získali miesto na ostrovček – varnú časť kuchyne. Zmestilo sa sem aj barové raňajkové sedenie. Neutrálnou sivou farbou sme docielili optické oddelenie pracovnej časti kuchyne od ostatného priestoru. Integrované spotrebiče a veľa úložného priestoru ukrýva druhá strana kuchyne, kde biele dvierka jemne splývajú so stenami.

Zadanie bolo jasné – hlavný obytný priestor musí byť čo najviac otvorený. V centre diania je krb a oceľové vstavané poličky na drevo osadené do bielych kubusov. Na obrovskú rohovú sedaciu súpravu sa zmestí celá rodina, ďalší hostia môžu využiť aj drevené stoličky pri jedálenskom stole.

Zadanie bolo jasné – hlavný obytný priestor musí byť čo najviac otvorený. V centre diania je krb a oceľové vstavané poličky na drevo osadené do bielych kubusov. Na obrovskú rohovú sedaciu súpravu sa zmestí celá rodina, ďalší hostia môžu využiť aj drevené stoličky pri jedálenskom stole.

Pani domáca má prehľad o dianí v celom priestore, fyzické prepojenie zón podnecuje dynamický život rodiny. Cez miestnosti vidíme jasné odstupňovanie – bledá, minimalistická kuchyňa, funkčná jedáleň a pohodlná obývačka. Teplo domova popri živých plameňoch umocňuje aj použitia dreva na nábytku a čalúnenia v hnedastých tónoch. 

Pracovňa pána domáceho môže fungovať aj ako hosťovská. Pred pracovným stolom sa vytvorilo rokovacie sedenie s rozkladacou pohovkou. Farebne sme pracovňu ladili do sivých tónov, zjemňujú ich drevené plochy na nábytku, textilná tapeta a koberec.

Pracovňa pána domáceho môže fungovať aj ako hosťovská. Pred pracovným stolom sa vytvorilo rokovacie sedenie s rozkladacou pohovkou. Farebne sme pracovňu ladili do sivých tónov, zjemňujú ich drevené plochy na nábytku, textilná tapeta a koberec.

Knižnica v rohu s nadhľadom pojme domáci archív. Komoda pod televízorom ukrýva aj chladničku. Priestor pracovne mal ostať vzdušný, preto sme vyberali nábytok na útlych nohách, stoly majú úložné priestory iba na to najnutnejšie.

Bývalá herňa detí je dnes kúpeľňou na prízemí. Biely základ evokuje čistotu, prírodné dubové povrchy ho zohrievajú. Steny sú opatrené vodeodolným lakom, okrem dlažby je použitý obklad iba v sprche vo forme mozaiky.

Podkrovná kúpeľňa poskytuje rodine všetok komfort. Priestoru je tu dosť na dvojmiestnu vaňu pod oknom, dve umývadlá na širokej skrinke a ešte aj pre odkladacie poličky so sedením. Farebnosť spodnej kúpeľne bola použitá aj tu, s výnimkou mozaiky, tú nahradil kamenný obklad na stene.

Hlavná spálňa zdedila minimalistické zariadenie, ale farebnosť čalúnenia sme ladili skôr do kávovo-béžovej. Zavesená zásuvková skrinka oproti posteli bezpečne ukryje spodné prádlo, unesie aj TV. Toaletný stolík pozostáva z dvoch pridaných šuflíkov, je z boku napojený na skrinku. Vedľa nástenného zrkadla sa vstupuje do šatníka.   

Obe detské izby majú v sebe trocha iného ducha, ale aj menšie vychytávky. Chlapčenská má variabilné farebné poličky okolo stola, no všetko ostatné je za dverami vstavanej skrine, aby sa netvoril zbytočný neporiadok. Dievčenská izba bola ladená v romantickejšom duchu. Postel má bielu kovovú konštrukciu, komoda a stôl je repasovaný starý štýlový nábytok. Vedľa šatníkovej skrine sa našlo miesto aj pre kútik na čítanie.